Sulden - Butzenspitze cez zimmerku

Posledné dni nebolo počasie moc dobré, ale tušil som, že už to musí prísť. V predpovedi hlásili každý deň pekne, ale realita na horách bola vždy horšia. Kvôli únave som pondelok a utorok vonku nešiel a dobre som urobil. V stredu to konečne prišlo - taký pekný deň ako už dávno nebol. A vo výškach dokonca ani nefúkalo.
                    O jednej som už vystúpil z lanovky, zapol som si lyže a rýchle som nasadol na sedačku na Madritsch. Môj plán bol žlab vedúci na hrebeň nad lyžiarskym strediskom a po ňom som chcel s lyžami vybehnúť na Butzenspitze (3300). Zatiaľ som tu bol len raz pred dvomi rokmi.
                    Túto zimu v tomto žlabe ešte nikto nebol. Podľa stôp by som o tom vedel a potvrdili mi to aj horskáči slúžiaci na Madritschi. Bolo mi to trochu divné, lebo ten žlab mi pripadá ozaj pekný a od sedačky ľahko dostupný. O to väčší som mal rešpekt pri prvých serpentínach. Robil som len krátke traverzy a pozoroval sneh podo mnou. Moje obavy však rýchle pominuli. Sneh už bol dobre previazaný a na povrchu sa držalo miestami až 20 čísel prachu.
                    Pod vrcholom som stretol skupinku s vodcom vystupujúcu z druhej strany z Martelltalu. Nevediac mi zapózovali a tak vznikla pekná fotka. Po mojom jedenástom zjazde z trojtisícovky v tejto sezóne som už o tretej sedel na Madritschi, popíjal čaj a pozorujúc stopu klebetil s horskáčmi.
                    Pri takýchto chvíľach človek necíti únavu ani hlad. Vstrebávajúc slnečnú energiu som premýšlal nad plánmi. Až príde dlhšie obdobie pekného počasia bude sa dať urobiť všetko, čo som si na túto zimu naplánoval. Nemysliac na stres, ktorý ma večer čaká som sa spustil dole z Madritschu žlabom Hochleiten a lyžoval som dole k autu. Ešte sa stihnem osprchovať a na chvíľu si vyložiť nohy...

M.B.