Hintergrat na Ortler - Solo aber Free

Ortler 3905m.n.m.

Tento kedysi najvyšší kopec Rakúsko - Uhorskej monarchie je nielen pre svojich takmer štyritisíc metrov vyhľadávaným cieľom pre množstvo ľudí. V talianskej provincii Južné Tirolsko je tento kopec pre horalov niečo ako povinná jazda. Prirovnal by som to ku kopcom ako u nás, ako napríklad Kriváň alebo Gerlach. Ortler patrí do skupiny vrcholov ako Grossglockner, Wildspitze, Weisskugel... ale aj najľahšia výstupová trasa  je tu ťažšia, ako na niektorý zo spomínaných kopcov.

Prvovýstup sa podaril už v roku 1804 Rakúšanovi Josefovi Pichlerovi. Tento rakúsky dôstojník a lovec kamzíkov vtedy vystúpil na vrchol ťažkou severozápadnou hranou z obce Trafoi. Dnes sa na výstup najčastejšie používa tzv. normálka hrebeňom od Payerhutte, s pokračovaním po ľadovci zo severnej strany. Za najzaujímavejšiu možnosť výstupu na vrchol je však považovaný výstup juhovýchodným hrebeňom "Hintergrat" a zostup normálkou. Tento prakticky traverz Ortlera je veľmi vďačnou túrou. Popri nádherných výhľadoch však treba rátať s dlhou a náročnou túrou s prechodom po ľadovci a lezením exponovaného hrebeňa (najťažšie miesta IV.)

Hintergrat

Štandardný postup pri tomto výstupe znamená deň pred samotným výstupom prísť na chatu Hintergrathutte 2661m. (rif. Coston) a na druhý deň skoro ráno vyraziť na traverz Ortlera. Tým rýchlejším sa podarí zísť do večera až dole do Suldenu, tí pomalší ostanú spať na chatách Payer 3029m., Tabaretta 2556m. alebo v tom najhoršom prípade v bivaku Lombardi 3315m.

Z chaty sa zvykne vyrážať skoro ráno. Budíček, pri ktorom zobudia všetkých nocľažníkov, býva o štvrtej ráno :) Vzhľadom na zostup po ľadovci a trhliny sa neodporúča pohybovať sa po ľadovci po obede, keď naň svieti už dlhšie slnko a je teplo. Rovnako sa neodporúča zostupovať po ľadovci v hmle alebo v tme. Úplne najhoršie je určite, keď pri zostupe nemáte prešliapanú stopu a ste tam prvý raz.... Také niečo by sa však v lete stať nemalo. Je to predsa len hojne navštevovaný kopec.

Popis výstupu:

Od chaty prejdete vpravo popri jazere smerom k moréne ľadovca po vychodenom neznačkovanom chodníčku až na vysoký násyp morény. Po ňom až k úpätiu Ortlera. Tu vpravo slabo viditeľným chodníčkom strmo hore, až sa dostanete na široký suťový svah. Serpentínami po chodníčku hore. V závere skalný prah (cca 2+), po prelezení sa dostanete na ďalší sutinový svah. Na jeho konci začína lezenie cca 2+ a neskôr hrebienok  cca 3. Stále sa držíte vľavo od výrazného hrebeňa, až sa naň dostanete v mieste, kde začína ľadovec.

Tu pokračujete po ľadovci hore. Nie je to strmé. Išiel som to bez mačiek, ale závisí od podmienok. Ďalej sutinovým chodníčkom až pod výraznú vežu Signallkopf. Tu je prvé kľúčové miesto. Nenechajte sa nalákať na traverz vľavo dole pod vežou, ale pokračujte po hrebeni smerom hore. Pod vrcholom uvidíte výrazný zárez vľavo a ním treba zísť dole. Sú tam dva zlaňovacie kruhy, ale v prípade dobrých podmienok to nie je problém zliezť. Ďalej pokračuje traverz popod vežu naspäť na hrebeň. Toto bolo pre mňa orientačne najťažšie miesto. Aj keď som pred sebou nevidel žiadnych ľudí, pomerne rýchlo som to našiel.

Tu sa dostanete na hrebeni ku kľúčovému miestu. Stienka so špárou obtiažnosti cca IV. V dolnej časti je zaseknutý friend, v strede zacementovaný nit a celkom hore nová strieborná reťaz. Expozícia nie je až taká strašná. Išiel som na istotu a preto som sa karabínou na dlhej sľučke cvakol do nitu. Doliezol som ku reťazi, chytil som ju jednou rukou, druhou som dočiahol nit a odcvakol karabínu. Vo vibramkách je to už také normálne lezenie, čiže skúsenosti s lezením sú potrebné.

Po prelezení kľúčového miesta nasleduje najkrajší úsek. Veľmi pekné lezecké úseky (cca 3) až na vrchol. Prerušené je to druhým ľadovým poľom. Tu som mal prešľapanú stopu, bola dobrá a tak som mačky opäť nepoužil. Všimol som si že ľudia, ktorých som predbiehal, mačky nasadzovali, takže treba s tým rátať.

V závere opäť veľmi pekné lezenie. Miestami sú skoby a kruhy. Zvykne sa tu istiť. Nie je to až také strašne exponované, ako by sa zdalo. Stále som mal dosť chytov a stupov, aby som si to vychutnal bez stresu. To sa samozrejme môže rapídne zmeniť v prípade, že je na hrebeni viac snehu. Ja som mal podmienky výborné.

Čas:

Heini Holzer kedysi napísal o Ortleri, ktorý bol jeho častým cieľom: "Výstup na Ortler mi trval vždy maximálne 4 hodiny, nech som išiel ktoroukoľvek výstupovou trasou." Na mysli mal samozrejme výstup zo Suldenu a nie z niektorej z chát. Na nete som sa dočítal, ako ľudia po výstupe cez Hintergrat museli bivakovať v bivaku Lombardi, lebo boli moc pomalí...

Je to všetko veľmi individuálne, ale normálny zdatný turista by mal za deň od skorého rána do večera traverz Ortlera absolvovať.

Problémom môže byť, keď na hrebeni natrafíte na množstvo ľudí. V prípade zápchy môže byť predbiehanie problematické. Na nete som sa tiež dočítal, ako pri zostupe normálkou boli na niektorých miestach až dvojhodinové čakacie doby.

Počas mojich dvoch výletov na Ortler som sa našťastie s týmto problémom nestretol. Po výstupe Hintergratom som pri zostupe po ľadovci dokonca využil ponuku dvoch Rakúšanov a cez trhliny som prešiel spolu s nimi, naviazaný na lane. Takže som nemusel vôbec riskovať.

Hintergrat podľa Vetroplacha: štart o siedmej ráno zo Suldenu z parkoviska pri lanovke. Hintergrathutte za 1 hodinu a za ďalšie necelé tri hoďky vrchol Ortlera. Celkový čas 3h50min. V hornej časti som veľa fotil a v miestach pri Signalkopf som hľadal správnu cestu cca 10 min.

Výstroj:

Všetko, čo patrí do vysokých alpských kopcov s ľadovcom. Topánky na ľadovec, mačky, čakan, sedačku, lano - najlepšie kratšie a tenšie na ľadovec. Prípadné zlaňáky nie sú dlhé. Ja som mal 30m. Sľučky, pár karabín, prípadne expresy. Paličky!! Prilba - kamene môžu hádzať hlavne ľudia nad vami v spodnej časti Hintergratu. Ja som tu bol úplne sám, lebo z chaty všetci vyrazili pár hodín predo mnou. Prilbu som nemal.

Tip: V prípade prudkého zhoršenia počasia pri výstupe na vrchol je na zváženie pokúsiť sa zostúpiť naspäť dole po Hintergrate. Je to určite bezpečnejšie ako sa zapráskať dakde na ľadovci. Normálka nie je zase až taká normálna, ako by sa mohlo zdať.

Domáci borec Christian: "V posledných rokoch už chodím väčšinou Hintergrat hore aj dole. Je to oveľa kratšie ako zostupovať normálkou. Tých pár miest čo treba zlaním a potom môžem bežať dole. Keď si pohnem, tak som už doobeda dole v robote :))) Christianov rekord je Hintergrat z chaty na vrchol tesne pod dve hodiny: 1h58min. 

M.Bartoň