Ortlerské Alpy

                   Túru cez Madritschspitze zo Suldenu nebudem opisovať. Bola tu spomínaná vo viacerých článkoch. Odkazy nájdete dole. Tu je prvé videjko z nedávnej úspešnej akcie do Suldenu s Vetroplachtourom. Čiernobiele preto, lebo som omylom poprepínal funkcie na foťáku, na druhý deň som to však napravil... A hudba? Vraj autorské práva treba! Na hudbu vetra práva mám! Vetroplach

Jarný Sulden: Sulden - Madritschjoch – Marteltall (Zufall Hütte) a vedľajšou dolinou späť na Madritsch Spitze Tento okruh som stihol pred veľkonočnými sviatkami, kým nebolo v Suldene tak plno. Bolo nádherné horúce počasie a lavínové nebezpečenstvo tiež nízke. Mal som na to len pol dňa, lebo večer som musel zas do prace :-( Okolo deviatej som sa dostal z hotela a lanovkami mi to trvalo asi 45 min., aby som sa dostal na Madritschjoch, kde malo moje skialpinistické dobrodružstvo začať. Zjazd do tejto doliny je dosť komerčný a veľa ľudí si užije nenáročný fr

          V Suldene je už týždeň krásne slnečné počasie... ideálne na skialpinizmus. V strede týždňa hlásili snehové prehánky, kvôli ktorým som si preložil voľno na štvrtok, aby som si mohol zas trochu zaprášiť. Ale nič z toho sa nekonalo, žiaden sneh... Preto som sa rozhodol, že si vyšliapem na tu už častejšie spomínaný CEVEDALE 3760 m.n.m. Vo štvrtok ráno som sa zobudil a čo vidím? Nič. Hmla a vietor ako v zlom filme. Pri raňajkách rozmýšľam, čo by som ešte mohol podniknúť. Z okna sledujem, ako sa to trošku začalo trhať na Kanzlovej

"Šliapem! Teda som!" Aj keď sme skialpovú sezónu už otvárali v októbri, tak na poctivé zahájenie sezóny sme si museli počkať až do decembra a potrebné bolo premiestniť sa s Vetroplachtourom o tísíc km južnejšie. Včerajším výšlapom na Suldenspitze tak považujem sezónu za zahájenú. Preplietli sme sa pomedzi ešte odokryté trhliny a napriek zime sme si vychutnali našu prvú sezónnu trojku. Verím že sa podarí aspoň niečo z veľkých plánov a skialp na vetromagu bude túto sezónu ešte bohatší ako predošlé dva roky. M.Bartoň

Aj keď som rubriku Suldenaktual na konci minulej zimy pochoval, dnes znovu ožila. Túto zimu však bude len nepravidelná (chvalabohu). Zataľ čo na Slovensku prevládajú všetky farby len nie biela, tak v týchto dňoch to v severnom Taliansku v dedinke Sulden vyzerá asi takto: (fotky). Neberte tento report ako provokáciu, ide len o podanie faktov, informáciu :-) Tých sedem statočných, čo tu musia tento biely teror znášať so mnou je už dobre "chytených". Takže pozor všetci!! Závislosť na bielom prášku je nevyliečiteľná a abstinenčné príznaky sú strašné...

Lyžiarske stredisko v Suldene (Taliansko) nie je mimoriadne svojou veľkosťou ani počtom lanoviek či dĺžkou upravovaných tratí. Jeho vysoká nadmorská výška a veľké prevýšenie tu spolu s jedinečnými prírodnými podmienkami vytvorili na malom mieste priam eldorádo pre freeride. Z dolnej stanice lanovky 1950m. sa za pol hodinku môžete dostať až do výšky 3200 metrov. Potrebujete k tomu zviesť sa lanovkou, nasadnúť na sedačku a spustiť sa krátkym zjazdom ku Madritschhütte, tam nasadnúť znovu na sedačku a ňou sa vyviezť na najvyšší bod lyžiarskeho strediska

Ako som už spomínal, Sulden nie je žiadne eldorádo pre bajkerov. Hustá sieť chodníčkov tu však je a ja som ich systematicky preskúmal zľava-doprava. Najjazdivejší a podľa mňa aj najkrajší zjazdík vedie po chodníčku č. 4. Tento dosť často používaný chodník vedie zo Suldenu najkratším smerom na chatu Tabareta. Chodia po ňom ľudia vracajúci sa z Ortlera alebo z túry na chatu Payer. Napriek tomu som bol celkom prekvapený, ako málo ľudí na ňom bolo, a tých pár čo som stretol so mnou nemalo žiadne problémy. V celej oblasti Suldenu(Narodný park Stelvio)

Sulden nie je žiaden raj pre bajkerov. Prechádza tadiaľto akurát spústa transalpistov smerujúcich cez Madritschjoch ale ináč tu horský cyklista málokedy zablúdi. To zase neznamená, že tu nie je kde jazdiť, všetky výšlapy sú ale strmé a chodníčky po ktorých sa dá zjazdovať zase ťažké a miestami nezjazdné. Ja však musím vychádzať z toho, čo tu mám k dispozícii a na ten malý priestor sa niečo nájde. Vo fotogalérii sa môžete pozrieť na túru na Kälberalm. Výšlap a zjazdík tak na 1.5 hodiny na pohodičku. Pozor! Miestami je to strmé, aj keď sa to dá

Passo Stelvio (Stilfser Joch) 2757m. je bezpochyby cyklistická legenda - pre cestných cyklistov. V celej Európe sa po asfalte dostanete vyššie už len v blízkosti Col de la Bonette 2802m a na Col de L´Iseran 2770m. vo Francúzskych Alpách. Cesta v Španielskej Sierra Nevade vedúca do výšky cez 3000 metrov podľa Wikipedie nie je klasickou asfaltovou cestou. Každých pár rokov tadiaľto vedie Giro d´Italia, koná sa tu každoročne niekoľko amatérskych pretekov, ale predovšetkým je táto cesta počas leta obsypaná turistami, či už na bicykloch, motorkách alebo v autách

Sulden 22. apríl 2009           Vychádzam z preplnenej lanovky. Práve tu prebieha kurz učiteľov lyžovania. Prvý pohľad hádžem hore. Je pekne, nad vrcholkami hôr sa však už prevaľujú prvé chumáče mrakov. Myslieť si, že to vydrží do popoludnia, by bolo naivné. Skúsenosť nepustí. Koľkokrát som už túto zimu takto vystúpil ráno z lanovky a koľkokrát mi to vyšlo? Ani raz. Koľkokrát som sa však vracal vo fujavici a hmle so žalúdkom v krku, to nespočítam. Aj tak sa teším z pekného začiatku dňa. Po predošlých škaredých dňoch si vychutná

V pondelňajších novinách je na prvej strane veľký nadpis: Deväť mŕtvych pod snehom a ľadom. Taká je víkendová bilancia v Tirolsku. Som spokojný, že sa mi podarilo nejakých ľudí odhovoriť od víkendového útoku na severnú stenu Ortlera. Na druhej strane musím poznamenať, že v nedeľu pozorovali Hans s Markétou stopy v severnej stene malého Zebrú. Mladí domáci harcovníci to vyliezli a potom popri svojich stopách aj zlyžovali. "Tí nebudú žiť dlho, ak v tom budú pokračovať!" Poznamenal Hans. Po škaredej sobote bolo v nedeľu nádherné počasie a tak so

Dnes som do voľného dňa nevstával skoro. Za predošlé tri dni spadlo v blasti Ortlera vyše metra snehu. Pri pohľade na zasnežené pláne bez stopy mi bolo jasné, že dnes budem rád ak prešlapem stopu na Casati a tam sa uvidí... Tak aj bolo, akurát od Casati si to šlapalo vyše desať ľudí smerom na Cevedale a tak som sa po polievke rozhodol využiť stopu. Skupinku som dobehol ešte pod vrcholom. Počasie sa začínalo kaziť a na vrchol sme vybehli len dvaja. V priebehu pár minút sa však tak podmienky zhoršili, že nás to poriadne zaskočilo. Silný vietor a husté sne�

Skialpová sezóna vrcholí. Počasie je premenlivé, pekné dni striedajú škaredé. Počas tých pekných sú hore masy ľudí. Včera spadla vo východnom žlabe z Königspitze lavína, ktorá strhla 17 ľudí. Našťastie nebol nikto vážne zranený, niekoľkých previezli vrtulníkmi do nemocnice s ľahšími zraneniami. Mne sa v stredu podarila perfektná vec, niečo, v čo som už ani nedúfal. Report už mám hotový, ale objaví sa tu až neskôr... Vyčerpanie je už na konci sezóny na hraničných hodnotách, ale ten biely magnet tam hore, ten človeka vtiahne a už nepustí...

Zatiaľ čo vo Vysokých Tatrách sa oficiálne začala poľovnícka sezóna - na skialpinistov, tak v talianskom národnom parku Stelvio to po včerajšom výdatnom snežení vyzeralo asi takto (fotky). Sezóna vrcholí, lyžiarske stredisko je otvorené do 3. mája a chata Casati asi do polovice mája. Hordy skialpinistov vyrazili polyžovať a pošlapať všetko čo sa dá, svište majú pochlebe. A mne už sa rozplývajú písmenká na obrazovke asi by som mal ísť spať... M.B.

Dnes som nemal v robote dobrý deň. ale počasie bolo nekompromisné a tak som poobede šprintoval na Madritsch. V bare som sa dozvedel, že niekto zlyžoval východnú stenu Ortlera. Podmienky nevyzerali byť dobré až na takéto extrémy a tak je to určite veľké prekvapenie. Mojím cieľom dnes bolo zlyžovať do Rozimtalu a obzrieť si z blízka možnosti výstupu na Pederspitze. Nakoniec som si to moc neobzeral a nádherným žlabom som vybehol až na vrchol. Zlyžovať sa mi ho však nepodarilo celý. Horný úsek som radšej zišiel pre istotu na mačkách dole. Týmto vrcholom so